Zvedavosť

Sociálne siete dokážu z nenápadných používateľov urobiť nečakaných aktérov kultúrnych vojen – často bez toho, aby si to vôbec všimli. Americká vedkyňa a spisovateľka Renée DiResta v knihe Neviditeľní vládcovia odhaľuje, ako jednoduchá túžba podeliť sa o svoj koníček môže prerásť do postupnej radikalizácie a ako algoritmy formujú naše publikum, názory aj správanie. Zároveň ide o varovanie, že digitálne prostredie nie je len miesto na šírenie obsahu, ale aj sila, ktorá nás môže nenápadne nasmerovať na cestu, o ktorú sme nikdy nestáli.

Paleontológia na prelome 19. a 20. storočia sa na dinosaury pozerala ako na predpotopné a neohrabané príšery, ktoré vyhynuli, lebo boli príliš hlúpe. Pohľad na dinosaury sa odvtedy výrazne zmenil a technológie prinášajú nové metódy výskumu, z ktorých vieme zistiť oveľa viac než pred pár dekádami. Veľa nálezov sa preto skúma opakovane.
Zákony, ktoré určujú, či môžu fosílie končiť v súkromných zbierkach a či si človek môže nechať, čo nájde na svojom pozemku, sa však vo svete líšia.
„Otázka podľa mňa stojí skôr tak, že čo z tých nálezov zostane pre budúce generácie. Napríklad, či majiteľ ten materiál sprístupní vedeckému štúdiu alebo po svojej smrti umožní jeho presun do verejnej zbierky. Ak áno, tak to je super,“ hovorí paleontológ Matúš Hyžný z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
V rozhovore sa dozviete aj:
podľa čoho paleontológovia vedia, ako dinosaura poskladať;
či mohol Triceratops vyzerať inak, ako si dnes myslíme;
či je v poriadku, ak je v nákupnom centre kostra stará stopäťdesiatpäť miliónov rokov;
prečo sme na Slovensku zatiaľ nenašli žiadneho dinosaura;
čo má človek robiť, ak nájde fosíliu a nevie, či je chránená;
o čom bola kauza, v dôsledku ktorej skončil brazílsky dinosaurus bez mena.

„Pochopil som, že statočnosť – na rozdiel od odvahy, ktorá môže byť náhodná, intuitívna a aj zbabelý človek ju môže niekedy prejaviť – je vedomou voľbou,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe Výnimočný stav.

Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 nebol len symbolickým koncom rozdeleného sveta, ale aj začiatkom dominového efektu, ktorý zmenil tvár celej Európy. Novinár a historik Victor Sebestyen v knihe 1989 – Pád sovietskeho impéria mapuje udalosti od neplánovaného otvorenia hraníc až po oslavy na uliciach, ktoré sa stali symbolom konca studenej vojny a blížiaceho sa zjednotenia Nemecka. Práve udalosti v Nemecku predznamenali Nežnú revolúciu v Československu – pokojný zápas za slobodu, ktorého výročie si pripomíname 17. novembra.

Návrh komunikačného manuálu k stretnutiu s ľuďmi, ktorí preberajú výmysly a polopravdy zo sociálnych sietí.

Eva Oravcová odmalička niekoho doučovala matematiku. „Keď som chýbala v škole, tak mi spolužiaci doniesli zošity s poznámkami domov s tým, že ich to mám doučiť,“ spomína s úsmevom.
Aj keď pôvodne študovala matematickú analýzu, celú doterajšiu kariéru strávila v školstve.
Už 33 rokov vedie matematickú triedu na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, ktorá je dnes poslednou svojho druhu na Slovensku.
„Mám veľmi ťažké srdce na školskú reformu z roku 2008, ktorá zredukovala počet hodín matematiky a prírodovedných predmetov. Zredukovala aj cvičenia z fyziky a jednoducho stopla rozvoj takej hlbšej vzdelanosti v prírodovedných predmetoch,“ hovorí Oravcová, ktorá so svojimi študentmi získala viacero ocenení na matematických olympiádach.
Hovorí, že práve na takýchto súťažiach si študenti budujú aj silné sociálne väzby a zážitky na celý život.
„Oni sú totižto veľmi vtipní ľudia. Ale je to asi spôsobené aj tým, že im už rozumiem, lebo spolu trávime veľa času. Napríklad sme cestovali vlakom a krájali sme si občianskymi preukazmi čokoládovú tortu, ktorú sme vyhrali v Bratislave v súťaži Matboj. Nemali sme na to iný nástroj, a tak sme si očistili občianske, ktoré vedia poslúžiť ako veľmi dobrý nožík.“
Eva Oravcová sa v roku 2025 stala laureátkou Ceny Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania a vedú ich k záujmu o vedu.
V rozhovore sa dozviete aj:
ako matematika rozvíja kritické myslenie a schopnosť overovať si fakty,
čo by učiteľka poradila rodičom, ktorí sú stratení v matematických úlohách svojich detí,
či je v poriadku radiť sa o riešeniach príkladov s umelou inteligenciou,
prečo neverí na „matematické bunky“, ktoré buď človek má, alebo nemá,
že matematiku sa človek môže učiť aj v dospelosti, podobne ako nový cudzí jazyk.

Aztécka ríša, ktorá vyrástla zo spojenectva jazerných miest a krvou vybudovala svoju slávu, musela napokon čeliť Hernánovi Cortésovi – mužovi, ktorého túžba po zlate a moci spečatila jej osud. Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu opisuje aj tento príbeh o vzostupe, pýche a páde jednej z najmocnejších ríš Nového sveta.

V máji 1987 preletel devätnásťročný nemecký amatérsky pilot Mathias Rust bez povolenia stovky kilometrov ponad územie Sovietskeho zväzu a pristál priamo pri Kremli. Jeho „mierová misia“ sa stala symbolom kolabujúcej disciplíny sovietskeho aparátu a ponížením, ktoré Michail Gorbačov premenil na mocenský úder proti vlastnej armáde. Britský novinár a historik Victor Sebestyen v knihe 1989 zachytáva udalosti, ktoré napokon viedli k pádu sovietskeho impéria. 

Biochemička Lenka Hrobárová popularizuje na sociálnych sieťach biológiu a medicínu pod menom Skúmavka. Vo videách sa často venuje aj rôznym vedecky nepodloženým trendom, ktoré sa týkajú zdravia či krásy.
„Ľudia míňajú extrémne veľa peňazí len preto, že im influenceri sľubujú jednoduché riešenie problému, ktorý ich trápi. Práve keď niečo vyzerá príliš jednoducho, treba mať v hlave výkričník a začať si overovať, či to tak naozaj môže byť,“ hovorí pedagogička a vedkyňa, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.
V roku 2025 ju časopis Forbes zaradil do rebríčka top influencerov Slovenska za to, že svojím obsahom prispieva k zvýšeniu vedeckej gramotnosti a lepšiemu pochopeniu zdravia.
Po videách o trendoch, ktoré nefungujú, ju niektorí influenceri konfrontovali. „Ľudia sú veľmi citliví na to, keď im niekto kazí biznis,“ hovorí s tým, že sa v takýchto prípadoch snaží viesť debatu a pýtať si štúdie, ktoré by účinnosť produktov potvrdzovali.
„Naposledy, keď som mala takýto problém, mi ten človek poslal screenshot z Chatu GPT.“
V rozhovore sa dozviete aj:
prečo môžu byť vaginálne sprchy nebezpečné,
ako telo rozseká kolagén na nespoznanie,
ako vníma propagovanie rôznych diagnostických testov a meraní,
prečo fráza „mne to funguje“ neobstojí,
ako reaguje na nenávistné reakcie na sociálnych sieťach.

Muammar Kaddáfí si postavil zlaté sochy, stan v Paríži a pod svojimi palácmi vybudoval bludiská únikových tunelov. No keď prišiel jeho koniec, ukrýval sa v zapáchajúcom kanáli a prosil o milosť. Príbeh jeho pádu odhaľuje, že aj najmocnejší tyrani žijú v neustálom strachu – a moc, ktorú si budujú celý život, sa im napokon stane pascou. Politológ Marcel Dirsus v knihe <i>Ako končia tyrani</i> skúma, prečo a ako diktátori v konečnom dôsledku strácajú moc.