Zvedavosť

Stojí na pódiu, pod ním skáče dav. Kocka na košeli, dlhý vlas a imidž chlapca odvedľa pripomínajú Cobaina. A Ježiša.

Telesná teplota vtákov je štyridsaťdva stupňov, takže pri horúčavách majú pred človekom zopár stupňov náskok. „To ich však nezachráni, keď sa varia v hniezde, kde je nad 50 - 60 stupňov. Takéto teplo často neprežijú,“ hovorí ekológ a zoológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý sa dlhodobo venuje stratégiám prežívania vtákov.
Anton Krištín v podcaste rozpráva o tom, ako vieme vtákom pomôcť, a vysvetľuje, prečo vyhľadávame vtáčí spev a prečo by sme ich mali motivovať, aby s nami chceli žiť aj v mestách. 

V júli 1969 Spojené štáty pristátím na Mesiaci prepísali dejiny, no už o necelý rok neskôr začala vesmírna rutina Američanov nudiť. Všetko zmenil apríl 1970 a misia Apollo 13. Britský historik a komik Paul Coulter v knihe 10 omylov, ktoré zmenili dejiny s nadhľadom a humorom ukazuje, že aj veľké historické momenty vznikali z prešľapov, zlej kalkulácie či obyčajnej slepej viery v úspech.

Dominika Fričová sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení. Verí, že ak porozumieme mozgu, môžeme zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme a akí sme. Vo svojej knihe preto vysvetľuje, čo sa deje v mozgu v rôznych bežných situáciách a ako tieto deje ovplyvniť. 

Bývalá diplomatka Sarah Wynn-Williams v knihe Bezohľadní ľudia odkrýva hlboký kultúrny rozpor medzi svetom tradičnej politiky a nespútaným prostredím Silicon Valley. Opisuje svoju cestu do vnútra IT giganta, kde sa pokusy o zavedenie celosvetových pravidiel a etiky stretávajú s aroganciou programátorov a odporom Marka Zuckerberga voči čomukoľvek politickému. Cez príbehy o bizarných stretnutiach so štátnikmi a zákulisných hrách najvplyvnejších manažérov ukazuje, ako hŕstka ľudí v tričkách získala moc nad verejnou diskusiou bez toho, aby bola ochotná prijať za svoje činy zodpovednosť.

Sme v zlomovom bode dejín, keď umelá inteligencia prestáva byť sci-fi a začína prekonávať schopnosti ľudského mozgu v lekárstve, v práve aj v umení. Richard Susskind v knihe Ako premýšľať o umelej inteligencii vysvetľuje, prečo netreba technickú zdatnosť na to, aby sme pochopili jej vplyv na prácu a život. Búra mýty o AI a ponúka návod, ako si zachovať jasný úsudok vo svete, ktorý sa do roku 2050 zmení na nepoznanie.

Na Slovensku začal tento rok naplno fungovať nový národný superpočítač PERUN.
Počítač, ktorý vie za sekundu urobiť v priemere desiatky biliárd operácií, vedci využívajú najmä na hľadanie vzorcov v množstve dát. Či už ide o lekársku diagnostiku, meteorologické snímky či inovácie v energetike.
„Ak má stroj dostatok dát na trénovanie a testovanie, dokáže odhaliť efekty, ktoré by mohli byť bežným ľudským okom prehliadnuteľné. Výhodou je aj to, že stroj sa nikdy neunaví a „baví“ ho prezerať dáta dvadsaťštyri hodín denne,“ hovorí Michal Pitoňák, ktorý je odborníkom na vysokovýkonné počítanie.
PERUN pracuje aj s modelmi umelej inteligencie a podľa Pitoňáka bude zaujímavé sledovať, ako sa bude táto technológia vyvíjať. Obavy, že by sa stala sebestačnou a ovládla ľudstvo, však nemá.
„Je na ľuďoch, ako si s umelou inteligenciou poradia. Myslím si, že je stále väčším rizikom, že ľudia zneužijú AI, než že nás ona nejakým spôsobom zotročí,“ dodáva vedec, ktorý  pôsobí vo Výpočtovom stredisku SAV a na Prírodovedeckej fakulte UK.
V rozhovore sa dozviete aj:
ako rýchlo superpočítače starnú;
prečo sa slovenské superpočítače volajú PERUN, Devana a Aurel;
koľko pračiek spotrebuje toľko energie ako PERUN;
či by mala mať každá krajina svoj superpočítač;
či by mali byť veľké dátové centrá pod väčšou ochranou.

Americká klinická psychologička Meredith Elkins v knihe Rodičovstvo a úzkosť vysvetľuje, prečo je detská úzkosť často prirodzená a prečo naša snaha okamžite ju „opraviť“ môže situáciu paradoxne zhoršiť. Ponúka návod, ako si zachovať chladnú hlavu a stať sa pre svoje dieťa oporou vo svete, ktorý je preň niekedy príliš zložitý.

Antropologička Daša Bombjaková žila viac než rok v odľahlej časti Konžskej republiky, medzi komunitou lovcov a zberačov BaYaka.
Len cesta za nimi jej trvala niekoľko týždňov, pričom niekoľko dní sa plavila na kanoe a kráčala pešo cez lesy. „V každom meste som si musela rozmeniť peniaze na drobné, čo bol vlastne kufor peňazí. V každej dedine, cez ktorú som prechádzala, som tiež musela navštíviť autority,“ hovorí vedkyňa, ktorá o svojom pobyte napísala knihu Hovor ústami Yaka, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N.
„Keď som prišla do dediny, predstavila som sa a opýtala sa, či by boli okej s tým, že tam s nimi ostanem a budem sa od nich učiť. Dôvera sa potom buduje hlavne tým, že človek sa od ľudí neizoluje, ale aktívne sa zúčastňuje na ich živote a robí veci tak ako oni,“ hovorí Bombjaková.
Vďaka tomu, že chodila s miestnymi ženami zbierať do lesa jedlo, rybárčiť, starala sa o deti a učila sa ich jazyk, jej ľudia BaYaka poodkryli svoj spôsob života. Ten sa v mnohom odlišuje od nášho, keďže napríklad neuznávajú súkromné vlastníctvo, hromadenie statkov a súťaživosť považujú za trápnu.

Valerián Čunderlík bol mužom dvoch tvárí. Ako učiteľ a básnik sa angažoval v ľudáckom režime, objavoval sa v novinách a navštevoval bratislavské kaviarne. Mal šarm, ktorému málokto odolal, no zároveň išlo o sebeckého manipulátora, ktorý svoju príťažlivosť využíval na to, aby si podmanil druhých.
Jeho prípad nie je verejnosti neznámy, autori známeho podcastu Vražedné psyché mu venovali jeden diel, a inšpirovali scenáristov seriálu Dunaj, k vašim službám k napísaniu postavy vraha Valeriána Furdeka.
Kniha Sadista Valerián Čunderlík, ktorej som autorom, prináša jeho skutočný osud. Čunderlíkov život skladám z archívnych materiálov, svedeckých výpovedí, vyšetrovacích spisov, ale aj z osobnej korešpondencie. Kniha čitateľa prevedie mysľou človeka, ktorý pod maskou elegána skrýval tvár krutého milenca.