Zvedavosť

Teória hier hovorí, že podraz je výhodnejší, no ľudia našťastie nie sú chladnokrvne racionálni, vraví vedkyňa

Populárne slovné úlohy z teórie hier, akou je napríklad známa "väzňova dilema", vedci analyzujú už desaťročia. Výsledky sa potom snažia uplatniť v ekonómii, biológii, politike aj pri bežnej stolovej hre.
Aj keď v prípade spomenutej väzňovej dilemy je najvýhodnejšou stratégiou zrada, matematička Hana Krakovská hovorí, že na podobných úlohách sa vieme naučiť i to, ako spolupracovať lepšie.
Aj v bežnom živote podľa nej platí, že ľudia sa v dôsledku sebeckého a čisto racionálneho správania nakoniec ocitnú v horšej sociálnej situácii. Rovnako sa to prejavuje napríklad v medzinárodnej spolupráci medzi štátmi. "Jednotlivé krajinu sa totiž často snažia maximalizovať svoj individuálny profit, ale vo výsledku to vedie iba k horšej situácii pre všetkých," vysvetľuje vedkyňa, ktorá teóriu hier skúma na Ústave merania Slovenskej akadémie vied a dokončuje doktorandské štúdium na Lekárskej univerzite vo Viedni.
V rozhovore sa dozviete aj:
ako sa teóriou hier riadi evolúcia;
ako sa dá využiť pri liečbe rakoviny;
ako sa matematikou dá vysvetliť existencia daňových rajov;
ako vplývajú na rozhodovanie a férovosť kultúra či veľkosť skupiny;
prečo sú lovci veľrýb štedrejší;
aké stolové hry sa hrávajú matematici.

Prečo sa hádame a prečo hádky po narodení detí vyzerajú inak

Rodičovstvo je nádherná, no zároveň búrlivá životná zmena, ktorá preverí aj tie najsilnejšie vzťahy. Partneri, ktorí si kedysi rozumeli, zrazu čelia neustálemu napätiu, hádkam a pocitu, že sa navzájom vzďaľujú. Poradenskí psychológovia Erin a Stephen Mitchellovci, autori knihy <i>Od konfliktu k blízkosti</i>, ukazujú, že za týmito konfliktmi sa často skrýva stres a strata vzájomného pocitu bezpečia – a ponúkajú cestu späť k porozumeniu, blízkosti a zdravej komunikácii. 

Martin M. Šimečka: Na Slovensku paralelná polis existuje, len o tom ešte sama nevie (ukážka z knihy Výnimočný stav)

Sme bližšie k nájdeniu mimozemského života, no ohrozujú to škrty v NASA. Nerád by som tam dnes pracoval, hovorí astrofyzik

V rozhovore s astrofyzikom Norbertom Wernerom, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne a spolupracuje s Japonskou vesmírnou agentúrou JAXA sa dozviete aj:
čo sa zmenilo od čias, keď možný nález života vo vesmíre oznamoval Bill Clinton,
ako si astrofyzik predstavuje mimozemský život,
ako vníma nového riaditeľa NASA, ktorý je zároveň ministrom dopravy,
prečo bude ďalší človek na Mesiaci pravdepodobne z Číny,
či sú pilotované lety do vesmíru skôr súbojom ega než vedou,
či hľadáme život aj mimo našej Slnečnej sústavy.

Pieseň Twist and Shout! očarila aj britskú kráľovskú rodinu. Ako si skupina Beatles podmanila masy poslucháčov?

Everest bez kompromisov. Ako elitní horolezci zdolávali smrť a ľadopád

Vedec, ktorý pracuje na izolovanej antarktickej stanici: Charakter sa tu ukáže rýchlo, ale zatiaľ to zvládame

Geofyzik Jozef Müller je členom 45. tímu, ktorý v rámci nemeckých antarktických expedícií prezimováva na výskumnej stanici.
Viac než rok v izolácii mu vynahradzujú pohľady na zamrznutú krajinu, či tisíce tučniakov, ktoré žijú v susedstve.
„Často sa pozastavím nad tým, že sa pozerám na niečo, čo som nikdy predtým nevidel a čo väčšina ľudí nikdy v živote nezažije na vlastnej koži. Keď sa vrátim, tak mi na to ostanú spomienky do konca života, ale myslím, že časom mi to celé aj tak bude pripadať surreálne,“ hovorí Müller. 

Fyzika mu pomohla vylepšiť aj umývanie riadu. Boris Vavrík doviedol stredoškolákov k zlatu vo fyzikálnej súťaži

Slovenský tím získal tento rok na medzinárodnom Turnaji mladých fyzikov vo Švédsku zlatú medailu.
"Nie je to ľahká súťaž. Porotcovia vám dávajú spätnú väzbu, ktorá je často oveľa tvrdšia, než by ste chceli. Nie každý to vie spracovať," hovorí Boris Vavrík, ktorý sa od roku 2010 venuje generáciám súťažiacich stredoškolákov ako tímlíder.
Vavrík hovorí, že fyziku bežne využíva aj v každodennom živote. „Hrám squash, a keď viem, ako funguje trenie či energia, tak napríklad viem, ako dodať loptičke potrebnú energiu, ako zabrzdiť, aby som si neublížil. No a pri umývaní riadu si napríklad spomeniem na povrchové napätie. To je kľúčom k tomu, aby šla mastnota dobre dole. So zvyšujúcou sa teplotou klesá, a preto sa umýva teplou vodou.“

Prvýkrát je niečo inteligentnejšie než my. Musíme sa zamyslieť nad tým, čo nás robí ľuďmi, hovorí Vladimír Šucha o umelej inteligencii

Umelá inteligencia a jazykové modely, ktoré ju využívajú, sa rýchlo zlepšujú a konverzácia s nimi je stále plynulejšia.
„Ony sú nastavené tak, aby s nami súhlasili a aby nás poľutovali. To je, samozrejme, niekedy fajn, ale nie vždy to prináša riešenie reálneho problému,“ hovorí Vladimír Šucha, ktorý pôsobí na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, kde sa venuje vplyvu umelej inteligencie na spoločnosť.

Čítanie z kníh z vydavateľstva Denníka N: David McWilliams - Peniaze. Príbeh ľudstva

Írsky ekonóm David McWilliams pozýva čitateľov na poučnú a často prekvapivú cestu históriou peňazí. V knihe Peniaze – Príbeh ľudstva mapuje vzťah ľudí a peňazí, počnúc prvými počítadlami v starovekej Afrike cez starogrécke mince až po vznik amerického dolára a dnešných kryptomien. 
 
Knihu objednávajte na https://obchod.dennikn.sk